Úvod do titulkovania

-Tento úvod do titulkov napísala agentúra Mondo Agit-

Titulkovanie je typ audiovizuálneho prekladu, ktorý má svoje špecifiká, pravidlá a kritériá. Prvá vec, ktorú musíte urobiť pred objavovaním sveta titulkov, je pochopiť, že tento typ prekladu patrí do „podriadeného prekladu“. Ide teda o preklad, ktorý má časové a priestorové obmedzenia, ktoré priamo ovplyvňujú konečný výsledok. Náš preklad závisí od týchto parametrov a nepozostáva len z prekladu textového kontextu, ale aj z podpory v obraze a zvuku, s určeným časom a priestorom.

Priestor, ktorý máme v našom preklade, je obmedzený na 2 riadky titulkov, ktoré sú zvyčajne umiestnené a vo všeobecnosti vycentrované v spodnej časti obrazovky.

Každý riadok nemôže obsahovať viac ako 35 znakov (t. j. akékoľvek písmeno, symbol alebo medzeru). Podnadpis (tvorený 2 riadkami) môže mať až 70 znakov.

Pokiaľ ide o časové limity, titulky majú na obrazovke minimálne trvanie sekundy a maximálne 6 sekúnd.

Existuje však priamy vzťah medzi trvaním titulku a počtom znakov, ktoré môže obsahovať, aby sa dal prečítať. Tieto parametre sú založené na priemernej rýchlosti čítania. Nemôžeme prečítať rovnaké množstvo textu, ak máme 6 sekúnd alebo menej. Odhaduje sa, že aktuálna priemerná rýchlosť čítania je 3 slová za sekundu. Takže na prečítanie kompletného titulku s 2 riadkami a 70 znakmi budeme potrebovať aspoň 4 sekundy, ktoré obsahujú približne 12 slov. Ak máme menej času, musíme vypočítať menej znakov.

Titulkovanie nesie technickú časť, ktorou je vyhľadávanie titulkov. Prekladateľ by sa teda mal zamerať na výpočet momentu, v ktorom sa titulky objavia a zmiznú na obrazovke, aby boli titulky synchronizované so zvukom. Taktiež treba brať do úvahy trvanie titulkov a zmeny záberu kamery. Keď dôjde k zmene záberu, divák má tendenciu vrátiť sa k zníženiu pohľadu a opätovnému čítaniu titulkov, takže ak je to možné, treba zvážiť zmeny záberu a scény.

Preto proces titulkovania pozostáva z nasledujúcich fáz:

Spotting: Identifikácia vstupných a výstupných časov titulkov synchronizovaných so zvukom, výpočet minimálnych a maximálnych časov trvania a zohľadnenie zmien záberu kamery a scény.

Preklad (úprava): Preklad z originálu, jeho prispôsobenie a prispôsobenie znakom povoleným podľa dĺžky titulku.

Simulácia: Reprezentácia preložených titulkov s obrázkom a zvukom, aby sa skontrolovalo, či spĺňajú všetky kritériá a či sa dajú čítať prirodzeným spôsobom.

Oprava chýb a úprava textu.

Najkompletnejší bezplatný program by bol pravdepodobne „Subtitle Workshop“. Je to nástroj, ktorý sa dá ľahko stiahnuť z internetu a jeho používanie nie je náročné. Program vám umožňuje pracovať s audiovizuálnym súborom a súčasne prekladať titulky. Je možné zadať presný čas vstupu a výstupu titulku (kritériá), pridať preklad (úpravu), výsledok je vidieť v danom momente (simulácia). Čo sa týka úpravy, teda textového obsahu titulku, existuje rad základných kritérií, ktoré sa pri titulkovaní riadia. Text, ktorý obsahuje titulky, musí byť prirodzený text s rovnakou interpunkciou, pravidlami pravopisu a konvenciami prirodzeného jazyka. Jazyk sa pri pokuse o úpravu počtu znakov nesmie stať neprirodzeným, ale musí dosiahnuť úpravu, ktorá je prirodzená a správna. Niektoré zo základných zásadných kritérií sú:

  • Strihanie podnadpisu, oddelenie dvoch riadkov nesmie prerušiť žiadnu frázu. Podstatné alebo prídavné meno nesmie byť oddelené v dvoch rôznych riadkoch, ani podstatné meno a sloveso, pretože musí ísť o prirodzené oddelenie.
  • Krátky spojovník (-) sa používa v konverzáciách na označenie, že hovoria dvaja ľudia, s pomlčkou na každom riadku titulkov, keď hovorí niekto iný.
  • Kurzíva sa používa pre vypnuté hlasy a pre piesne a zvuk mimo scény elektronických zariadení.
  • Používajú sa úvodzovky (“”), uznávané skratky a čísla, a ak je to možné, nepoužívajte veľké písmená (používajú sa v názvoch a znakoch alebo písomnom obsahu na obrázku).